Pod povrchem života

Základnou povinnosťou človeka je byť človekom v každej situácii. I v tej najintímnejšej. Vo svojom jadre sme totiž bytosťami ducha, ktoré by nemali ani v tejto oblasti klesať pod svoju dôstojnosť a pod svoju úroveň. A nemali by sme pod ňu klesať ani v sebaklame, že keď uzavrieme cirkvou posvätený manželský zväzok, môžeme v rámci neho, pri uspokojovaní svojej telesnosti, robiť absolútne čokoľvek. Že úplne všetko, čo činíme pri plnení svojich manželských povinností, je tým pádom prípustné, dovolené a počestné.

   Ak sa na to spýtame ľudí, povedia že je to modlitba. Ale to je zásadný omyl! To nie je vôbec modlitba! To nie je čosi, čo má byť mechanicky odriekané v domnení, že práve skladbou týchto slov sa správne modlíme tak, ako nás naučil Pán.

    Na vše kolem nás existují také jiné pohledy, než ty, co jsou běžně zažité. A protože nejsou zažité, vzbuzují často nevoli a odpor.

   Žena nie je len vzhľadom, ale aj podstatou svojho vnútorného nastavenia úplné iná, než muž. Je jemnejšia a citlivejšia. A práve v tom je jej sila a veľkosť, pretože prostredníctvom svojej jemnosti a citlivosti je schopná vnímať realitu oveľa jemnejšieho charakteru, než dokáže muž.

   Ako tajomná niť a doposiaľ neobjasnená záhada, objavuje sa v evanjeliách i v Zjavení Jána znepokojujúca a záhadná identita neznámeho.  Priamo, alebo nepriamo sa o ňom často zmieňuje Kristus, a píše o ňom aj Ján vo svojej Apokalypse.

   Je v dnešnej slobodnej spoločnosti absolútne legitímne menšie, alebo väčšie telesné odhaľovanie sa? Trebárs v rámci súčasných módnych trendov? Všeobecne sa má za to, že áno. K extrémnym prejavom toho názoru môžeme počítať nudizmus, a k jeho umiernenejším prejavom už spomínanú módu, a to najmä počas leta, kedy sa mnohí muži obzerajú za sporo odetými ženami.