Pod povrchem života

Manipulácia patrí k najrafinovanejším formám ovládania človeka. Neprichádza so zbraňou v ruke, ale s úsmevom, v pozlátku s medovým slovom v sľube dobra. Nie je hlučná, pretože nepotrebuje kričať. Pôsobí nenápadne, cez city, strach, vinu, či falošný pocit povinnosti.

Cieľom manipulátora nie je len presvedčiť rozum, ale aj zasiahnuť citové jadro človeka tak, aby prestal dôverovať sám sebe.

Vtedy prestáva byť slobodný.

Jeho rozhodnutia a skutky už nevychádzajú z vnútorného presvedčenia, ale z cudzieho vplyvu, ktorý sa mu javí ako vlastný.

Manipulátor vždy tvrdí, že vie lepšie, čo je pre iného dobré, a práve v tom sa odhaľuje podstata temna, ktorá chce riadiť iných namiesto seba.

Zákony Stvorenia sú však neúprosne presné.

Človek má riadiť sám seba, svoje myšlienky, city a skutky.

Len ten,kto ovláda seba, môže byť slobodný.

Kto chce ovládať druhých, stáva sa otrokom vlastnej temnoty.

Manipulácia má mnoho tvárí. Niekedy kričí, inokedy sa usmieva. Niekedy sa skrýva v médiách, inokedy v rodine, v cirkvi či v politike.

Avšak vždy má jedno spoločné – berie človeku slobodu myslenia a cítenia, čím ho odpája od vnútorného vedenia.

Mediálna manipulácia pôsobí cez obraz, slovo a opakované podsúvanie rovnakých myšlienok.

Stačí neustále opakovať polopravdy a lži, až ich ľudia prijmú ako fakty.

Cieľom je vytvoriť jednotný názor, potlačiť samostatné uvažovanie a vzbudiť strach, ktorý drží spoločnosť v poslušnosti.

Tak sa rodí takzvaná verejná mienka, ktorá v skutočnosti vôbec nie je mienkou verejnosti, ale výsledkom programovania mysle.

Politická a spoločenská manipulácia je jej sestrou.

Opiera sa o emócie národa, o túžbu po záchrane, o sľuby Raja na Zemi, ale aj o tlak kolektívu.

Politici a spoločenské autority často ponúkajú jednoduché riešenia na zložité problémy, pričom za nimi skrývajú vlastné záujmy a mocenské ambície.

Človek sa však nesmie nechať manipulovať ani inštitúciami, priateľmi, či kolegami, ktorí sa ho snažia priviesť k názorom, ktoré nie sú jeho vlastné.

Dav, ktorý túži po vodcovi zabúda, že každý človek má byť vodcom predovšetkým seba samého.

Cirkevná manipulácia býva o to nebezpečnejšia, že sa odvoláva na Stvoriteľa.

Namiesto duchovného prebúdzania často učí slepej poslušnosti, strachu a obchodovaniu s odpustením.

Tým odvracia človeka od živého prežívania Pravdy a vedie ho k mŕtvej viere a poslušnosti, ktorá sa bojí pýtať.

Skutočná viera však nemá nič spoločné so strachom, žije v Poznaní Zákonov Stvoriteľa, v pochopení Spravodlivosti a v dôvere v ich dokonalé pôsobenie.

A napokon je tu manipulácia v rodine, tá najtichšia a pritom najhlbšia a najnebezpečnejšia.

Začína sa už v detstve, keď rodičia namiesto vnímania vedenia dieťaťa presadzujú vlastné predstavy o jeho živote.

Ak má dieťa talent na spev, tlačia ho na šport; ak má cit pre umenie, nútia ho na „praktické povolanie“.

Niekedy to robia z opičej lásky, ale bez pochopenia, že tým lámu jeho vnútorný "kompas" ten jemný hlas, ktorý prichádza zhora.

Tým, že dieťa vedú k slepej poslušnosti a nie k vlastnému skúmaniu, zabraňujú mu naučiť sa poznávať a rozlišovať.

A kto sa nenaučí počúvať svoj vnútorný hlas, stáva sa neskôr ľahkou korisťou mediálnych, politických, či duchovných manipulátorov.

Tak sa už od malička učíme poslúchať autority namiesto Pravdy, v čom spočíva najväčší omyl dneška.

Ako sa oslobodiť od manipulácie?

Prvým krokom k slobode je uvedomenie.

Človek musí začať pozorovať, kde a ako na neho pôsobí cudzia, nie jeho vlastná vôľa.

Manipuláciu možno spoznať vždy podľa jedného znaku: tam, kde cítime tlak, strach, vinu alebo pocit, že musíme, tam už nejedná slobodne náš duch, ale cudzí vplyv.

Oslobodenie neprichádza bojom proti manipulátorom, ale posilnením vlastného vnútra.

Kto vie, kto je, čo cíti a prečo to cíti, s tým už nikto nepohne.

Kto žije v neistote a hľadá uznanie druhých, zostáva ovládateľný.

Skutočná sloboda začína v momente, keď sa človek naučí rozlišovať.

Prestane veriť všetkému, čo počuje, ale začína si všímať, čo pritom cíti jeho vnútro.

Pravda nikdy netlačí, nikdy nevyvoláva strach, pôsobí ticho, jasne, čisto a pevne.

Kto pestuje pravdivosť, samostatné myslenie a odvahu konať podľa svojho Presvedčenia, ten už nemôže byť spútaný.

Skutočná sloboda totiž nie je v tom, že človek robí, čo chce, ale v tom, že robí to, čo cíti ako správne a vie, prečo to robí.

Kto sa učí počúvať hlas Pravdy vo svojom vnútri, ten zostáva slobodný aj uprostred sveta, ktorý sa ho snaží ovládať.

Monika Nemergut