Pod povrchem života

Bojí sa jej však najmä preto, lebo o nej v podstate nič nevie. Človek dneška väčšinou nevie, čo má robiť, aby neochorel rakovinou. A ak už ochorie, nevie čo robiť, aby ju po absolvovaní liečby nedostal znova. Prevencia rakoviny všeobecne, z pohľadu medicíny je pomerne všeobecná – nefajčiť, zdravo sa stravovať, vyhýbať sa stresu, športovať, chodiť na preventívne prehliadky – to je zhruba asi toľko.

No ale stačí to? Ak chceme prevenciu naozaj uchopiť správne a plnohodnotne, opäť si musíme uvedomiť, že ľudská bytosť nie je len fyzické telo, ale v prvom rade duch, ktorý je zahalený viacerými záhalmi, vrstvami, ktoré tvoria dušu človeka. A skutočná, pravá prevencia rakoviny siaha až do týchto úrovní, pretože tam aj vzniká.

Ako vzniká rakovina a je to naozaj trest? Rakovina je naozaj nepríjemná a svojím priebehom často drastická choroba, ale nevzniká nikdy náhodne. Rakovina vzniká nahromadením veľkého množstva zloby na niekoho, na niečo. Táto zloba je hromadená vždy pomerne dlhý čas, týždne, mesiace, ba aj roky. Treba hneď jedným dychom upozorniť, že táto zloba nie je nevyhnutne vyjadrovaná aj navonok, slovami a skutkami, to vôbec nie je nutné. Práve oveľa častejšie je to v myšlienkach – naše myšlienky však majú ohromnú silu, sú to energie, ktoré sa spájajú s rovnakými energiami a tak získavajú posilu.

Ak sú to myšlienky zlosti, napájajú sa na rovnorodé myšlienky, získajú posilu a spätne pôsobia na svojho pôvodcu. Dlhotrvajúca zlosť vytvorí v niektorom orgáne energetickú blokádu a disharmóniu, naruší prirodzenú obranyschopnosť a funkčnosť daného orgánu, a tým vytvorí prostredie, v ktorom sa môžu zachytiť rôzne toxíny z prostredia /ionizujúce žiarenie, ťažké kovy, chemikálie atď./.

Zdravé orgány, ktoré pracujú harmonicky, tieto toxíny nehromadia, ale ich vylučujú preč. A tak sa po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch produkovania zlosti, spojeným s hromadením toxínov v tele, objaví zhubný nádor. Miesto, kde sa objaví, v ktorom orgáne, taktiež nie je žiadna náhoda, lebo každý orgán je citlivý na niektorý špecifický typ stresu alebo emócií, ale to spomeniem neskôr.

Čo robiť teda, aby sme rakovinu nedostali? Je to principiálne jednoduché na chvíľu, ale ťažké na celý život – nehromadiť vo svojom tele zlosť – ani v myšlienkach. No to je teda problém, lebo nazlostí sa človek často, aj viackrát denne.

A tu to máme – ako teda nehromadiť zlosť? Na to nám dal recept už Syn Boží, Pán Ježiš, keď veľa krát vo svojich kázaniach poukazoval na potrebu odpúšťania. Naozaj odpustením, týmto prostým, ale najušľachtilejším prejavom lásky k blížnemu, dokážeme urovnávať aj veľmi ťažké previnenia, a tým si od seba odvrátiť aj veľmi nepríjemné následky.

Pre lepšie pochopenie jeden príklad zo života. Poznal som pacientku, ktorá ochorela na rakovinu prsníka po smrti svojho manžela. Po rozhovore s ňou sme prišli na to, že ona bola tak nazlostená na svojho nebohého manžela, že zomrel, že ju opustil, toľko zloby v sebe vyprodukovala, že sa to zhmotnilo až do rakoviny prsníka. Keď sme o tom hovorili, vôbec ju to neprekvapilo, chápala, že to tak je, a bola rada, že to pochopila, a dala si záväzok, že mu skúsi odpustiť.

Niekto by si tu mohol nesprávne pomyslieť, že za to mohla smrť jej manžela. Ale pozor – NIE!!! Každý musí príčinu svojej choroby hľadať len a len v sebe samom. Táto pani nechcela uznať, že smrť jej manžela už nevráti, nerešpektovala zákony Stvoriteľa, stavala sa tvrdohlavo proti nim, aj keď len v myšlienkach. Chcela si citovým násilím vynútiť niečo, čo už nebolo možné. A tu prichádza choroba ako učiteľ – buď sa človek poučí, a uzdraví sa, alebo bude tvrdohlavo trvať na svojom pomýlenom postoji a jeho život sa ukončí predčasne. Predčasne preto, aby si nevytváral ešte väčšiu karmickú záťaž a neupadal ešte hlbšie vo svojom zlom prístupe. Ale keď svoj problém pochopí, zjedná nápravu – odpustí, v tomto prípade žena odpustí svojmu nebohému manželovi, že ju opustil, a citovo uvoľní jeho dušu, aby mohla ísť ďalej svojou cestou. Prijme fakty a začne podľa toho aj žiť, a týmto choroba splnila svoj zmysel – naučila človeka životnú lekciu. Ak je lekcia pochopená, učiteľ /teda choroba/ odchádza. Už nie je potrebná, a už sa jej netreba báť.

Najdôležitejším orgánom, na ktorý je potrebné dohliadať od mladosti, a ktorý má rozhodujúci význam v prevencii rakoviny, je pečeň. Zdravá pečeň nikdy nedovolí, aby v tele vznikol zhubný nádor. Aj z pohľadu tradičnej čínskej medicíny je základnou negatívnou emóciou, ktorá poškodzuje pečeň – ZLOSŤ.

Liečba je samozrejme potrebná taká, ako sa dnes používa. Väčšina zhubných nádorov vyžaduje chirurgické odstránenie, mnohé vyžadujú chemoterapiu, ožarovanie, biologickú liečbu a podobne. Bez tejto liečby by žiaľ väčšina pacientov neprežila. Takže môj návod na prevenciu a liečbu rakoviny? Ak ju už máte, absolvujte všetko, čo vám lekári odporučia, teda operáciu a ďalšiu liečbu, ale pritom hľadajte dôvod prečo ste rakovinu dostali, a čo vás má naučiť. A keď na to prídete, odpúšťajte. Odpúšťajte a odpúšťajte. Ten oblažujúci pocit z odpustenia je tak nesmierne liečivý. Samozrejme je aj veľa liečivých bylín a podobne, ale týmto veciam sa tu dnes nevenujem.

A ešte na záver – špecifické stresy, ktoré zaťažujú jednotlivé orgány a spúšťajú v nich zhubné procesy:

Rakovina prsníka – zlosť, že ma niekto nemá rád, že si ma neváži, že ma nerešpektuje.

Rakovina krčka maternice – zlosť a frustrácia z prežívania svojho intímneho života.

Rakovina pankreasu – človek si za každú cenu chce dokázať, že je osobnosť, mení sa na ťažného koňa, pestuje si v sebe pocit nenahraditeľnosti, až sa mu to celé sprotiví.

Rakovina žalúdka – nechuť k činnosti, zlosť nikto ma nepotrebuje, nič nemá zmysel, násilné premáhanie sa k práci, k činnosti

Rakovina pečene – nahromadená zlosť na štát, na fungovanie spoločnosti.

Rakovina konečníka – zlosť na výsledky práce svojej, alebo iných, strach vypočuť si kritiku na svoju prácu, zloba na lajdáctvo a povaľačstvo.

Rakovina štítnej žľazy – zloba na iných pre pocit poníženia, pre pocit menejcennosti.

Rakovina prostaty – bezútešná zloba kvôli nemožnosti alebo neschopnosti byť dobrým otcom.

Rakovina maternice – zlosť a hromadenie myšlienok nespokojnosti, súvisiace s úlohou matky.

Rakovina hrubého čreva – zlosť nevážia si moju prácu, nevážia si mňa.

Rakovina pľúc – zlosť na príkazy, zákazy, zlosť na to, že mi niekto chce zobrať slobodu.

Rakovina obličky – zlosť na pretrpené životné krivdy, strach prijímať životné lekcie.

Toto sú niektoré stručné a všeobecné vzorce, podľa ktorých vzniká rakovina. Každý, kto chce pochopiť svoj problém, alebo problém svojho blízkeho, musí podľa tohto vzorca rozvinúť celý životný príbeh, a tak hľadať. A kto hľadá, ten nájde. Pripúšťam, že tento zoznam je neúplný, ale to som ani nemal v úmysle. Je to len stručný návod a pomôcka pre tých, čo chcú...

A nezabúdajme – kto sa chce uzdraviť, musí pochopiť a uznať svoju chybu, a odpustiť tým, ktorí boli s ním tomto procese účastní. A následne odpustiť aj sám sebe, za nezvládnutie problému.

A ak už nezostáva čas na uzdravenie – aj odpustenie tesne pred smrťou a pochopenie súvislostí, je pre odchádzajúcu dušu veľkým požehnaním.

Karol Vrabel